„Či už si myslíte, že môžete, alebo si myslíte, že nemôžete – máte pravdu.“ Henry Ford
Ako je to teda so seba-potvrdzujúcimi tézami? Fungujú. Ako sa nám môže niečo podariť, keď sme o sebe presvedčení, že to nezvládneme? Všetko v našom organizme sa nastaví na neúspech, tak naozaj zlyháme. Platí to aj opačne? Platí. Má to ale malý zádrheľ. Nestačí sa len nastaviť že to zvládneme, treba prejsť viacerými fázami. Možno samotné to nastavenie má viacero zložiek.
Mnohí si občas myslia, že stačí si cieľ vizualizovať a máme to. Vizualizácia je prospešná. Ak si nevieme predstaviť výsledok, nemáme kam nasmerovať svoju cestu. Samotná ale nestačí. Okrem vizualizácie treba zapojiť ďalšie naše zložky.
Potrebujeme racionalitu. Racionalitu, ktorá nám odpovie, či to, o čom snívame je reálne. Nie racionalitu v tom zmysle, aby nás odrádzala, napríklad: „Je nemožné chcieť po 50-tke zabehnúť maratón, keď si naposledy behala na strednej škole.“ Potrebujeme racionalitu na to, aby sme zhodnotili, čo všetko obsahuje maratón a jeho príprava. Nielen ako sa behá, ako vyzerá výsledok, ale aj aké kroky k nemu vedú, ako sa musí trénovať, čo všetko je k tomu potrebné. Reálne potrebujeme o tom výsledku vedieť čo najviac.
Keď to máme premyslené, je dobré osloviť svoj svet emócií. Či cítime, že to, čo sme si vizualizovali naozaj chceme. Nielen ten výsledok, ale aj to všetko, čo k nemu vedie. Či si vieme predstaviť začať behať, tvrdo trénovať a či budeme mať z toho dobrý pocit. Samozrejme nemôžeme ho mať vždy, nie po prvej svalovici, ale ak to naozaj chceme, cítime, že to je cieľ, ktorý nás urobí šťastnými, nájdeme silu prekonať ťažkosti.
Nesmieme zabudnúť na svoje telo, poznať ho a vedieť na aký výkon sa môžeme spoľahnúť. To nemusí byť len pri spomínanom maratóne, so svoju fyzickou stránkou potrebujeme komunikovať, aj keď máme „čisto“ intelektuálne ciele.
Celé toto je zatiaľ prvá fáza, stanovenie si cieľa, motivácia a presvedčenie. Je to veľmi dôležitá a základná fáza. Ak sme tu niečo nedotiahli v ďalšej sa nám to môže zadŕhať. Ďalšia totiž vyžaduje konanie, priame kroky na tej našej ceste. Naplánovať ich, čo je prvé, čo bude ďalšie. Vyštartovať a ísť, vedieť, že niekde ten vrchol je, ale cesta je krok za krokom. Nestrácať pozornosť, nenechať sa zlákať bočnými chodníčkami. Vedieť kedy zastať, nadýchať sa, možno si oddýchnuť, ale ak sme dobre zvládli prvú fázu, vieme ísť ďalej. Podrží nás, keď sa opäť vrátime k vizualizácii, keď si už na základe skúseností znovu všetko premyslíme a precítime.
Je užitočné okrem veľkého cieľa, typu maratón mať menšie méty. Keď si dáme menšie ciele, ich dosiahnutie nás uistí, že sme na dobrej ceste. Je totiž veľmi prospešné zažiť úspech, ten nás posunie ďalej. Aby sme si veľký cieľ naozaj užili a vychutnali potrebujeme sa vedieť oceniť. To sa učíme už pri dosahovaní menších cieľov. Keď veríme, že môžeme, tak sa nám to podarí, aj keď tohtoročný maratón v Košiciach už nestihneme, ale …
Prajem vám veľa úspechov na vašich cestách. Ak potrebujete sprievodcu, rada pôjdem jednotlivými fázami s vami.
Vaša Maja –Kouč Vitaja
