Tak ako hovorí Carl Rogers: „Dobrý život je proces, nie stav bytia. Je smerom, nie cieľom.“ Tak ani vnútorná harmónia, nie je konečný stav, ktorý raz dosiahneme, je to neustále hľadanie.
Ego má zlú povesť. Rešpekt znamená uznávať hodnotu druhých ľudí. Musia spolu bojovať?
Hľadáme neodsudzujúce prostredie, nepretržitú dostupnosť a empatiu, ktorá nie je zneužitá na manipuláciu a hodnotenie. Poskytne nám to AI?
Efektivita – zaklínadlo dnešnej doby. Veríme tomu až tak, že nás občas napadne otázka: „Oddychujem alebo prokrastinujem?!“
Niekedy, keď cítime že potrebujeme relaxovať, chceme pustiť všetky myšlienky, rozbúrené emócie a ponoriť sa do meditačného kľudu, ale nejde to. Nevadí, prijmime to tak, ako to je.
Máme to, po čom sme túžili a urputne si to chceme užiť. A možno už nevládzeme, veď toľko energie sme venovali na ich dosiahnutie.
Potreba odísť môže byť silný impulz pre zmenu.
Často máme tendenciu nepríjemné zážitky pripísať na vrub tým druhým. Môžeme, ale nepomôže nám to.
Potrebujeme si klásť nesplniteľné ciele? Asi budete súhlasiť že nie, a už vôbec nie v súvislosti s Vianocami.
Čo je teda to ľudské dozrievanie a prečo sa bojíme starnúť? Žijeme v spoločnosti zameranej na výkon. Strach máme z toho že už ho nebudeme môcť podávať taký ako sa očakáva.
