Komunikácia by nemala byť jednostranná. Je osožné vypočuť si prednášku, podcast, alebo prečítať článok. Mnohé nám to prinesie, ale ak máme možnosť zapojiť sa do diskusie, máme väčšiu šancu vyjasniť si a vyriešiť otázku, či problém. Najmä ak je to diskusia naozaj k téme. Aj preto ma veľmi potešil komentár k môjmu minulému blogu, kde som písala o triedení škodlivých myšlienok a emócií. Dostala som otázku: „ Ako na to? Ako si poupratovať v hlave? Skúsim napísať niečo z mojich skúseností.
Samotné upratovanie v sebe začína rozoznaním, uvedomením si toho čo máme v sebe usadené, čo v nás ostáva ako psychický odpad. Väčšinou sú to potlačené túžby, krivdy a rôzne iné emócie. Usádzajú sa v nás vtedy, ak ich nespracujeme ešte ako čerstvé. Od malička sa učíme svoje emócie potláčať a najviac práve tie negatívne. Niekedy sa nám to darí až tak, že ich skryjeme aj pred sebou. Takéto dlho potláčané emócie nás vnútorne doslova žerú. Bránia nám v plnohodnotnom živote.
Napríklad strach. Stalo sa, že sme potlačili strach zo zlyhania, nepriznali sme si ho, nespracovali, a zostal nám, aby sa pravidelne ukazoval v inej podobe. Napríklad v nerozhodnosti. Máme problém sa rozhodnúť. Potom donekonečna riešime tie možnosti, ktoré si potrebujeme vybrať. Racionálne zvažujeme pre a proti a neprichádzame k dobrému výsledku. Keď sa už nakoniec rozhodneme, lebo musíme, zas sa večne pýtame, či sme nemali urobiť práve opak. Takýto scenár sa nám v živote opakuje mnoho krát, pokiaľ si neuvedomíme, čo je za tým.
Tu sa natíska otázka: „Ako prísť na to, čo je za mojimi reakciami?“. Pokúsme sa získať si od svojich reakcií odstup. Konkrétne pri večnej nerozhodnosti neriešme logické otázky podľa čoho sa rozhodovať a čo je rozumné si vybrať, ale sa sami seba opýtajme: „Čo mi bráni sa rozhodnúť?“ Vtedy možno prídeme na to, že je to strach. Ak si to uvedomíme, máme možnosť ho spracovať a vymaniť sa tým z bludného kruhu.
Ďalšia prirodzená otázka je: „Ako ho teda spracovať?“ „Čo to znamená spracovať, zbaviť sa ho?“ V prvom rade je potrebné ho pochopiť. Je dobré porozmýšľať z čoho vznikol a čo z toho je reálne. Potrebujeme sa ho teda zbaviť? Nie celkom, potrebujeme ho zvládnuť, aby on neovládal nás. To znamená, racionálne si povedať čo nám hrozí, v duchu si prehrať možno aj najhorší možný scenár.
Tu sa pravdepodobne objavia mnohé iné otázky, kým pristúpime k ďalšiemu kroku, a tým je odpoveď na otázku: „Čo môžem urobiť?“. Netlačte na seba, je to často dlhá cesta, ale mnohokrát už samotné uvedomenie si problému skrýva aj kľúč k jeho vyriešeniu.
Príklad so strachom je len jeden z mnohých. Dúfam, že sa mi na ňom podarilo ukázať, ako užitočné môžu byť správne položené otázky a pohľad na seba a svoje reakcie z odstupu. Práve na tom je založený koučing. Kouč vám ponúkne pohľad na seba z rôznych strán a položí vhodne mierené otázky, ktorých zodpovedanie vám otvorí oči a ukáže cestu. Budem sa opäť tešiť na vaše názory, skúsenosti a aj otázky.
Vaša Maja – Kouč Vitaja
