Túžime po istotách, doma, v práci, vo vzťahoch, chceme si byť istí sami sebou, svojim výkonom. Prečo? Pred časom ma prekvapilo, keď jedna milá mladá pani, veľmi dobrá záhradná architektka, povedala: „Mrzí ma, že nikdy nevidím výsledok svojej práce“. Naozaj nevidí? Čudovala som sa. Navrhne záhradu, kde čo treba vysadiť, kde čo zasiať, pomôže s realizáciou, tak čo ešte? Náhle som si uvedomila, že skutočný výsledok je zrejmý až po nejakom čase. Keď záhony rozkvitnú, stromy vyrastú, prinesú prvé plody. Vtedy tam už ona nie je, ale dúfa, že jej snaha padla na úrodnú pôdu a priniesla očakávané ovocie, v tomto prípade aj doslovne. Možno aj práca každého z nás je podobná. Prečo teda keď nevidíme okamžite výsledok, sa nám občas zdá, že to ani nemá zmysel. Začneme pochybovať. Pýtame sa sami seba, či niekde nerobíme chybu, čo by mohlo byť inak, sme nespokojní. Niekedy aj keď urobíme všetko presne podľa pravidiel, najlepšie ako vieme, ak nie je výsledok okamžite zrejmý, strácame istotu. Veľkou otázkou teda je, či potrebujeme tú istotu. Či nie je lepšie dúfať, podobne ako záhradní architekti, že sme niekde, alebo v niekom tiež zasiali semienko čohosi dobrého, čo môže pomôcť, alebo aj zmeniť život. Niekto múdry raz povedal, že istota je prejavom pýchy. Súhlasím s tým, prijímam svoju neistotu, a zároveň dúfam, že aj v mojej práci koučky, ak budem naďalej robiť všetko tak dobre ako viem, pritom sa nechám viesť intuíciou a vytvorím prostredie plné úprimnosti, budem prospešná všetkým, čo prídu spolu so mnou riešiť svoje životné otázky. Ako ste na tom vy? Ak potrebujete istotu? Čo vám ju dáva? Rada sa dozviem čo táto téma pre vás znamená.
Vaša Maja – koučVitaja
