Cestujem vlakom, za oknom sa míňa krajina, sedím proti smeru jazdy a naskytne sa mi nezvyčajný pohľad. Pozorujem ako miesto z ktorého som vyšla pomaly ostáva v diaľke až mizne. Užívam si to. Obyčajne jazdím autom, šoférujem a sústredene sledujem to čo je predo mnou, kam idem. Tentokrát vidím od čoho odchádzam, len sa veziem, pokojne vnímam obraz za oknom. Prežívam ako sa s míňajúcou sa krajinou vzďaľujem tomu kde som niečo zažila, niekoho stretla… a uvedomila som si, že to nie je moje miesto. Pocítim to ako silné uvedomenie. Potreba odísť môže byť silný impulz pre zmenu. Rovnako silný ako potreba ísť za svojim cieľom.
Žijeme v dobe, keď sa snažíme nastaviť si jasné ciele, mať čo najpresnejšiu predstavu o tom kam smerujeme, čo chceme dosiahnuť. Pritom niekedy stačí, aby sme si uvedomili od čoho treba odísť. Čo treba opustiť, čoho sa vzdať. Nemusí to byť nutne fyzické. Niekedy sa potrebujme zbaviť čohosi čo nosíme v sebe, je to v nás samotných. Možno práve v našom správaní, v našich nastaveniach. Veľakrát totiž sami seba držíme v pasci presvedčení, ktoré nás blokujú, alebo zvykov z ktorých sa často stane pohodlnosť až neschopnosť pohnúť sa.
Začína jar, vedie nás k predstave nového života, doprajme si ho aj v sebe. Odpútajme sa zo starých obáv. Keď vykročíme od niečoho limitujúceho, nájdeme aj cestu k tomu, čo bude pre nás rozvíjajúce.
Vaša Maja (www.koucvitaja.sk)
