Prečo máme svoje potreby niekedy až na poslednom mieste?
Túžime po istotách, doma, v práci, vo vzťahoch, chceme si byť istí sami sebou, svojim výkonom. Prečo?
Vojna na Ukrajine pripomína, že svet nie je bezpečné miesto. Ako sa s tým vysporiadať? Ako byť silný a zvládnuť strach?
Možno ste z tých, čo si opäť novoročné predsavzatia dali, ale už ste ich aj stihli porušiť. Prečo sa to často stáva? Pravdepodobne v novoročnej eufórii chceme od seba viac ako je možné.
Stíšenie myšlienok a emócií, ktoré ešte teraz predbiehali jedna druhú, aby sme zvládali čo najviac a najrýchlejšie urobiť, nepríde zazvonením zvončeka na vianočnom stromčeku. Ako ho dosiahnuť?
Od malička sa učíme svoje emócie potláčať a najviac práve tie negatívne. Niekedy sa nám to darí až tak, že ich skryjeme aj pred sebou.
Je potrebné zbavovať sa myšlienok, či emócií, ktoré sú toxické? Určite áno. Ako ale rozlíšime myšlienkový a emocionálny odpad?
Moja otázka je, či vieme oddeliť prácu a súkromie? A či v tom súkromí dávame pozornosť sebe? Ktorá z nich je pre vás dôležitejšia?
Prečo sa najviac vzťahov detí s rodičmi kazí práve počas puberty?
Je jednoduché partnera počúvať? Možno nie. Niekedy máme sluch prekrytý vlastnými predstavami. Väčšinou, keď sme vo víre emócií.
